Život Prešova
online
online
Deň obetí okupácie Česko-Slovenska pripomína krutosť akcie v roku 1968
21.08.2025 Bratislava
Bratislava/Praha
21. augusta (TASR) - Sloboda cestovať, sloboda hovoriť, sloboda
podnikať - to všetko sa na krátky čas takmer stalo realitou v bývalom
socialistickom Československu. Náznaky demokratizačného procesu však
netrvali dlho. V auguste 1968 ich potlačila invázia armád piatich štátov
Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej
demokratickej republiky (NDR) a Poľska.
Vojenská akcia sa začala 21. augusta 1968 a vyžiadala si do konca toho roka životy 38 osôb na Slovensku z celkového počtu 108 obetí v Československu. Tragickým udalostiam je venovaný pamätný deň - Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968, ktorý si Slovensko pripomenie vo štvrtok.
Tento deň sa zaradil do zoznamu pamätných dní 3. novembra 2020 rozhodnutím poslancov Národnej rady (NR) SR doplniť ho do zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Účelom novely bolo zaradiť dokopy dva pamätné dni - 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 a 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.
Pamätné dni symbolicky vymedzujú 23 rokov okupácie Česko-Slovenska. Zároveň toto obdobie predstavuje zdĺhavý proces normalizácie, ktorá prispela k tomu, že komunistický režim v bývalom Československu vládol až do roku 1989.
O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR. Na jeho čele stál Alexander Dubček, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ). Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť.
Vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968 pod krycím názvom Operácia Dunaj. Zúčastnilo sa na nej 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.
V otrasenej a zaskočenej verejnosti, prirodzene, najviac rezonovali mená obetí prvých okupačných dní. Väčšinu z nich zastrelili počas priamych stretoch s prechádzajúcimi vojskami. „Výstrely pri Univerzite Komenského v Bratislave na poludnie 21. augusta si vyžiadali životy troch ľudí: Danky Košanovej, Jána Holíka a Stanislava Siváka. Na druhý deň, 22. augusta, počas demonštrácie na Námestí SNP, spustili vojaci streľbu, v dôsledku ktorej zomrel učeň Peter Legner a neskôr zraneniam podľahol aj Jozef Szvityel,“ uvádza sa na stránke Ústavu pamäti národa (ÚPN), venovanej udalostiam vpádu vojsk.
Obete vpádu pribúdali po celom Slovensku. O život prišiel aj študent Jozef Bonk, keď sa obyvatelia Popradu snažili zastaviť postup tankov zátarasami, na čo vojsko reagovalo streľbou. Rovnako k streľbe došlo aj v Košiciach počas ostrých protestov proti okupácii. Pri nich zahynulo celkovo sedem osôb. Po strete s tankami vo Zvolene zomrel zase robotník Jozef Levák a v Detve okupanti zastrelili Rudolfa Gavorníka a Štefana Zdechovana. Príčinou smrti neskorších obetí bol najčastejšie stret s vojenským vozidlom či dopravná nehoda.
Odchod sovietskych vojsk sa začal až zhruba štyri mesiace po páde Železnej opony, a to 26. februára 1990. Posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu.
Pamätný deň je venovaný viac ako 400 obetiam okupácie v ČSSR. Samotný komunistický režim v Československu si však vyžiadal niekoľkonásobne viac zničených existencií a obetí na životoch. Išlo o ľudí, ktorých odvliekli do gulagov v Sovietskom zväze, zomreli v táboroch nútených prác, v pomocných technických práporoch. Ďalej to boli politickí väzni a odsúdení, disidenti, chartisti, ľudia, ktorí sa pokúsili o útek cez Železnú oponu, obete násilnej kolektivizácie, likvidácie cirkvi či vysťahovaní v rámci akcie B. Všetkých týchto ľudí pripomínajú verejnosti nielen samotné pamätné dni, ale napríklad aj z komplexného hľadiska Múzeum obetí komunizmu v Košiciach.
Vojenská akcia sa začala 21. augusta 1968 a vyžiadala si do konca toho roka životy 38 osôb na Slovensku z celkového počtu 108 obetí v Československu. Tragickým udalostiam je venovaný pamätný deň - Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968, ktorý si Slovensko pripomenie vo štvrtok.
Tento deň sa zaradil do zoznamu pamätných dní 3. novembra 2020 rozhodnutím poslancov Národnej rady (NR) SR doplniť ho do zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Účelom novely bolo zaradiť dokopy dva pamätné dni - 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 a 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.
Pamätné dni symbolicky vymedzujú 23 rokov okupácie Česko-Slovenska. Zároveň toto obdobie predstavuje zdĺhavý proces normalizácie, ktorá prispela k tomu, že komunistický režim v bývalom Československu vládol až do roku 1989.
O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR. Na jeho čele stál Alexander Dubček, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ). Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť.
Vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968 pod krycím názvom Operácia Dunaj. Zúčastnilo sa na nej 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.
V otrasenej a zaskočenej verejnosti, prirodzene, najviac rezonovali mená obetí prvých okupačných dní. Väčšinu z nich zastrelili počas priamych stretoch s prechádzajúcimi vojskami. „Výstrely pri Univerzite Komenského v Bratislave na poludnie 21. augusta si vyžiadali životy troch ľudí: Danky Košanovej, Jána Holíka a Stanislava Siváka. Na druhý deň, 22. augusta, počas demonštrácie na Námestí SNP, spustili vojaci streľbu, v dôsledku ktorej zomrel učeň Peter Legner a neskôr zraneniam podľahol aj Jozef Szvityel,“ uvádza sa na stránke Ústavu pamäti národa (ÚPN), venovanej udalostiam vpádu vojsk.
Obete vpádu pribúdali po celom Slovensku. O život prišiel aj študent Jozef Bonk, keď sa obyvatelia Popradu snažili zastaviť postup tankov zátarasami, na čo vojsko reagovalo streľbou. Rovnako k streľbe došlo aj v Košiciach počas ostrých protestov proti okupácii. Pri nich zahynulo celkovo sedem osôb. Po strete s tankami vo Zvolene zomrel zase robotník Jozef Levák a v Detve okupanti zastrelili Rudolfa Gavorníka a Štefana Zdechovana. Príčinou smrti neskorších obetí bol najčastejšie stret s vojenským vozidlom či dopravná nehoda.
Odchod sovietskych vojsk sa začal až zhruba štyri mesiace po páde Železnej opony, a to 26. februára 1990. Posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu.
Pamätný deň je venovaný viac ako 400 obetiam okupácie v ČSSR. Samotný komunistický režim v Československu si však vyžiadal niekoľkonásobne viac zničených existencií a obetí na životoch. Išlo o ľudí, ktorých odvliekli do gulagov v Sovietskom zväze, zomreli v táboroch nútených prác, v pomocných technických práporoch. Ďalej to boli politickí väzni a odsúdení, disidenti, chartisti, ľudia, ktorí sa pokúsili o útek cez Železnú oponu, obete násilnej kolektivizácie, likvidácie cirkvi či vysťahovaní v rámci akcie B. Všetkých týchto ľudí pripomínajú verejnosti nielen samotné pamätné dni, ale napríklad aj z komplexného hľadiska Múzeum obetí komunizmu v Košiciach.
www.ZIVOTPO.sk
